Na vystúpenie Števa Šantu na Piatku s Piatkom som sa tešil už len z toho dôvodu, že som dosiaľ ešte nikdy nemal možnosť vidieť ho vystupovať aj s jeho kapelou Ostrov.
A podanie skladieb v ich bigbítovejších verziách s prepracovanými aranžmánmi nesklamalo, miestami mi až bolo ľúto, prečo práve takáto hudba nie je častejšie hrávaná v rádiách. Silné melodické nápady, chytľavé refrény - a to všetko podporené vynikajúcimi textami (to je aj hlavný rozdiel oproti bezduchým výplodom väčšiny z tunajších popmusic bánd útočiacich na dobrý vkus.)
Števo to má pravdupovediac ľahšie ako nepodkuté vyfabrikované hviezdičky - písaniu textov rozumie veľmi dobre, vie, čo je dobrý rým, cítiť rytmus nielen v hudbe, ale aj v textoch mu nerobí žiaden problém.
Peťo Piatko to mal tentoraz uľahčené tým, že Števo Šanta je okrem muzikanta aj ostrieľaný bloger a knižne debutujúci autor.
Jeho nedávno vydaná zbierka „Priamo do pľúc“ obsahuje okrem piesňových textov aj básne voľne inklinujúce k beatovej poézii, žiadnu premrštenú metaforiku v nej nehľadajte.
Števo reže do živého, ale za nepopieranou inšpiráciou ženami a krčmovým prostredím je predsa len čosi viac. Schopnosť pozorovať nielen seba a svoje vnútro, ale aj maličké traumy a vzťahové kolízie odohrávajúce sa v prostredí okolo neho. Básňam nechýba zovšeobecňujúce poňatie a práve preto naberajú na sile.
Pri čítaní na Piatku s Piatkom sa navyše ukázal ako ostrieľaný performer, po prečítaní ukážok zo svojho blogu som nevedel, čo skôr - či mám plakať alebo sa smiať.
Myslím, že v Martine nás na poslednom Piatku s Piatkom bolo viac, ktorí máme na tvorbu Števa Šantu, či už je hudobná alebo literárna, slabosť.
Nuž - kto vie, ten vie...
Peter Staríček
Poslať nový komentár